May 192011
 

Pamätám si na časy spred siedmich rokov, keď som sa chystala na odchod za kopečky, pracovať pre londýnsku pobočku našej firmy. Dostala som rád celý kopec – veselých aj vážných. Ale jedna z nich mi akosi utkvela v pamäti, pretože sa opakovala pomerne často  – „Dievča moje, Ty tam budeš hviezdiť, Angličanky sú všetky tlsté a škaredé, a Ty taký slovanský typ, švárna deva, Ty sa tam veru nestratíš!“

To bolo v časoch, keď na väčšine mojich šatov visela štandartná visačka s konfekčnou veľkosťou 38. Alebo 10, ako som sa neskôr naučila na tomto daždivom ostrove. Nikdy som nerozmýšlala nad svojou veľkosťou, pri svojich 178 cm som sa cítila tak akurát. Jedla som a pila čo prišlo pod ruku, bez nejakého veľkého rozmýšlania. A priberania. Proste som fungovala.

Potom som dorazila do Anglicka. V prvý deň nástupu do práce som pochopila jednu vec  – buď som omylom prišla do inej krajiny, alebo povedačky o tlstých, škaredých Angličankách sú len mýtom. V našom tíme bola viac ako polovica žien  – a všetky boli štíhle ako osy a upravené ako filmové hviezdy. Jediná dáma, ktorá mala viac kíl ako ja, sa blížila míľovými krokmi k šesdesiatke.  

A vtedy to všetko tak akosi začalo. Postupne.

Najprv to boli nenápadne poznámky kolegýň, ktoré sa čudovali nad každým mojim jedlom. Uhľohydráty? Ty jedávaš chlieb? A syr??? Ľadový čaj? Vieš koľko to má kalórii?

Najprv som si myslela, že to len tak, zo zvedavosti, že dorazila cudzinka, prešetríme, čo tam na tom Slovensku bežne jedávajú. Ale potom jedného večera, po niekoľkých pohárikov v miestnej krčme sa ktorejsi rozviazal jazyk. „Vieš, Miriam, Ty si pekná baba, ale vyzerala by si oveľa lepšie, keby si trocha zhodila, nemyslíš?“

„Hm. Ale veď ja nie som tlstá, či áno?“, vyhŕklo zo mňa, „veď som len tridsaťosmička“. Poznámka vyvolala vlnu smiechu. „Miriam, keď chceš byť v tejto krajine považovaná za štíhlu, tak sa musíš dostať minimálne na 36. Ale 34 by bolo ideálne.“

34??? Ešte som sa nestačila prebrať zo šoku, keď som sa dozvedala, že taktiež by nezaškodilo, keby som si začala žehliť vlasy  a používať viac make-up. „Aspoň trocha Miriam. Máš peknú tváričku, ale treba to zdokonaliť“.

Týždeň som sa z toho večera spamätávala. Takže denná sprcha, umyté zuby a čisté vlasy zjavne nestačia, treba farbičky a žehličku. Ale čo ma mrzelo najviac, bolo zistenie, že som zjavne v očiach mojich super-štíhlych kolegýň  tak trocha „tučko“.

Dosť dlho som nevedela, ako s týmto zistením naložiť. O diétach som nemala tušenia, o cvičení tak trocha viac, ale nikdy nie za účelom zhadzovania váhy. Začala som si všímať životosprávu žien okolo mňa  – uvedomila som si, že ich fakt málokedy vidím jesť, a keď už, tak malú misku zeleninovej polievky, či muesli tyčinku, poväčšinou iba zelený šalát.

Začala som chápať, že som sa ocitla v inom svete. Vo svete v ktorom sa na výzore tvrdo pracuje. Vo svete, kde sa počíta každá kalória, prijatá aj spálená, a kde ženy trávia voľný čas porovnávaním sa medzi sebou navzájom a so super štíhlymi modelkami z časopisov. Ideálne telo bol komplikovaný projekt a krása bola pretekom na dlhej trati. Najobľúbenejšou formou trávenia voľného času bolo komentovanie fotiek celebrít v časopisoch, každej krivky, či náznaku celulitídy a porovnávanie výsledkov šialených diét, pri ktorých často celé dni neprijímali žiadnu iné potravu okrem citrónovej vody.  Bola som v inej dimenzii.

Ešte predtým, ako som sa začala príliš zhrýzať, som otehotnela a na dobre dlhú chvíľu som mala chvalabohu iné starosti. Ale keď som ešte rok po narodení dcéry nebola úplne späť na svojej pôvodnej váhe a všetky ostatné mamičky z našej antenatálnej skupiny boli po troch mesiacoch tlačenia sa zeleným šalátom späť na svojich 34-kách, niečo sa vo mne zlomilo.

Začala som nemilosrdne cvičiť. Zo stravy som vylúčila všetko dobré a chutné , ako zajac som žila poväčšinou na zelenine. Váha išla rapídne dole. Kolegyne ochkali a híkali, že aká som ja zrazu „fešanda“. Vymenila som polovicu šatníka a prečítala všetko čo mi prišlo pod ruku o dietách. A kúpila som si žehličku na vlasy.

V deň, kedy som sa vydávala, som mala na sebe šaty s číslom 36, ktoré mi ešte museli na poslednú chvíľu zužovať. A trčiace kľúčne kosti. Angličanky boli nadšené. Moja rodina zo Slovenska nechápala. „Vyzeráš ako kostlivec“, pochválila ma ironicky mama. Dvom kultúram zjavne nevyhovieš.

Cítila som sa lepšie? Bola som príťažlivejšia? Ani neviem. Čo si s tých časov pamätám bola akurát skôr mrzutosť a nervozita zakaždým keď prišlo na jedlo. Musela som rozmýšlať, plánovať, rozpočítavať. Uvedomila som si, ako veľmi mám jedlo rada. Ako milujem vôňu grilovaného kuraťa, chuť džemových palaciniek, či pocit rozplývajúcej sa zmrzliny na jazyku. Ako väčšina mojich spomienok z detstva sa viaže na jedlo  – chrumkavá varená kukurica čerstvo natrhaná na záhrade. Škvarkové pagáčiky ktoré nás zahrievali počas zabíjačkových zimných dní. A babičkine slivkové gule či kvasený koláč z dlhých, slnečných dní letných prázdnin. Jedlo bol komfort, jedlo boli emócie, jedlo boli spomienky, jedlo bola radosť zo života.

Nakoniec som sa na to všetko vykašlala. Zistila som, že mám dve možnosti. Byť chudý mrzút hryzkajúci denne mrkvu, alebo spokojná ženská v číslom 38 na visačke šatov. Pretože nech robím čo robím, moje telo má svoj prirodzený, ideálny rozmer, v ktorom sa cíti spokojne. Žehlička vlasov išla naspäť do šuflíka a do rodinnej chladničky sa vrátil život.

Ale občas sa bojím, že už nikdy sa nevrátia tie bezstarostné časy, kedy jedlo bolo len jedlom, potrebnou energiou s pridaným bonusom potešenia. Občas a prichytím, ako po spráskaní nejakej dobroty mám zrazu pocit viny. Ako týždeň pred dovolenkou jem zrazu veľmi ľahko. Ako pri vyberaní z menu v reštaurácii občas zvažujem, či si mám dať tú mastnú verziu, na ktorú mám zrovná chuť, alebo tú zdravšiu, ktorá ma polovicu kalórii.

Chýbajú mi tie časy. Časy, v ktorých ženská krása nebola definovaná konkrétnym číslom, či vyžehlenými vlasmi. Časy, v ktorých sa sebavedomie nezvyšovalo s hrúbkou make-upu. Časy, v ktorých by tento článok nemal dôvod, ani zmysel. Je vôbec možné vrátiť sa späť?

Be Sociable, Share!

  42 Responses to “O ženskej kráse”

  1. visit…

    [...]while the sites we link to below are completely unrelated to ours, we think they are worth a read, so have a look[...]…

  2. Ahoj Miriam, prispejem aj ja svojou troskou do mlyna… Ja som tiez pracovala v City a to rovno v dvoch fin. globalnych instituciach a byvala vo Wimbledone village, co tu hodnotia ako “posh” no musim povedat, ze takuto skusenost ako ty nemam. U nas v praci bol mix bab od uplne stihlych az po tak trosku “boubelky” a kazda jedla po svojom .. dokonca sme usporiadavali spolocne vecere, kde sme sa poriadne napraskli. Z kaZdej dovolenkZ doniesol niekto sladkosti …A ked som im po sefovej provokacii na moju rozlucku uvarila a doniesla k obedu poriadne husty kotlikovy gulas tak sa vsetci oblizovali az za usami … a lucili sa s tym, ze ak zabudnu na mna tak urcite nie na ten gulas…. A inak fakt za celych 7 rokov v Londyne som sa s niecim takym ako to opisujes nestretla…skor naopak – stale som tunajsie aj ked trochu plnsie dievcata davala za vzor kamoskam ako sa vedia sebavedomo nosit. Tu v Prahe, kde som presidlena, su zeny ovela kritickejsie a hlavne sa tu ovela viac stroja… nehovoriac u nas na vychode (KE) kde sa vaha a obliekanie riesi na prvom mieste a ak nie si kostra tak si tucko a ak nie si upravena a na podpatkoch v sukienke tak sa zanedbavas …Tot moj postreh.

    Miriam rada citam tvoj blog uz od mojich Londynskych cias a hlavne teraz z nostalgie….Londyn mi strasne chyba… papa Zanet

  3. Tento blog dost zasiahol moje vcerajsie rozmyslanie. Co tie baby jedia, ked sa chcu fakt najest? Inac, chapem, ze v Anglicku je zrejme cudzi pojem “mat pozitok z jedla”:-)

  4. ahoj mirka! podla mna je tvoja skusenost dost dana tym, ze robis v city..urcite je to tu podla mna dane triednymi rozdielmi, ako vlastne aj vsetko ine..ja pri mojej robote som rada, ze sa mam kedy najest,,a napriek tomu, ze ako lekari by sme asi mali ist prikladom, nase sluzby su take hrozne, ze sa proste vahou nemame cas zaoberat..ja by som mile rada isla do gymu, keby bolo kedy..aby som to zhrnula: nemam to tu cas riesit..ale tucnejsia sa urcite citim na slovensku ked idem po ulici ako tu..(a jem ready meals, lebo varit tiez nie je kedy..)

  5. Miriam, Miriam! Cudujem sa, ze si sa na nieco take prepozicala. Co som od Teba citala, mas slusne postavenie v praci, vyrieseny aj osobny zivot, mozes si dovolit mat vsetkych, co do Teba tlacia tieto blbiny, na haku:-)

  6. Sice nie v Londyne, ale predsa v britskej life office, ale skusenost uplne ina. Miestne slecny su malopocetne, nevyzera, ze by im kile dve navyse prekazali. Zvlast, ked ma niekto narodeniny a donesie cakes alebo pasty, tak sa na to vsetci vrhaju bez rozdielu veku, pohlavia a postavy :)

    • U nas na rozne firemne narodeniny je dohoda, ze ku kolacikom sa donesie aj krajana zelenina a humus a ovocie – vacsinou jahody a hrozno. Casto sa musim smiat, lebo ked si slecny zoberu aj nejaky mufin, tak najprv studuju, ze kolko presne ma kalorii a potom pocitaju na internete, kolko budu musiet v posilke bezat, ci bicyklovat, aby to spalili. Mozno to je nejake preklieatie Londyna, ci City a inak je to relexovnejsie inde…
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

  7. Moja ucta Miriam. Je skvele co pises a ako pises.

  8. Miriam moja drahá, pýtal sa niekto na názor anglických mužov???
    Ako sa im páčia hrkotajúce kostry v posteli a hádky s večne hladnými a teda hysterickými príšerami?
    Čo na to Bruce??? (Síce pôvodom Kiwi, ale už tam žije dosť dlho :-))
    Juro

    • Anglicky muzi podla mna sami nevedia co chcu. (teda podla mojich pozorovani) Kedze manzelka tu este stale reprezentuje:-) muza tak muzi sa akosi zzili z predstavou, ze krasna zena je taka zena ako je prijatelna pre spolocnost. Hladovanie a chudnutie tu inak vo velkom postihlo aj muzov, polovica mojich chlapskych kolegov prechadza pocas roka jednou ci druhou dietou, bud ako popora partnerky, alebo v ramci toho, ze sami sa chcu vtesnat do nejake idealu chlapskej krasy (co predpokladam je stihly a svalnaty?:-) INak, ked tu to spominas, napadlo ma, ze hysteria sa tu povazuje za normalnu a akceptovanu crtu zien – nie prijemnu, ale ze to akoze tak je. Zeby si uz zvykli?
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

  9. Mirka, vráť sa na Slovensko, medzi nás “ostatné”baby, ktorým ešte chutiť neprestalo:-) …tiež som riešila svoju váhu, ale povedalal som si, kým som zdravá a chutí mi, nebudem sa predsa trýzniť, keď mám aj dosť iných problémov, tak nech si aspoň dobré jedlo môžem vychutnať!

  10. Teda Miriam, priznam sa ze neviem ako vyzera zena velkosti 38 a ako 36 alebo 34. Cize 34 je krajsie ako 38?
    Co sa tyka kolegin, mne sa pacila v praci iba Laura (http://griger.blog.sme.sk/c/207674/Londyncanka.html) pretoze sa stale smiala. Ale neviem ake mala cislo.
    Tom recently posted..Malinová Cesta 2 – Yorkshirskými údoliami

    • ani telefonne cislo..?:-)

      Myslim, ze cislovanie je pre chlapov velka zahada, tazko to objasnit, ale ked tak rozmyslam, ze idelana miss-ka s mierami 90-60-90 tiez nemoze by ovela mensia ako 36-38…:-)
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

  11. Fuuha ze 34 pri 178 cm, ved to si musela byt riadny kostlivec. Je pravda ze aj tu hovorili ze vsetky Irky budu skarede, a vela je presne takych ako tvoje kolegyne. Teda na ulici najdes aj vela tucnych knacers-iek. Inak ja zapasim s vahou stale, po narodeni malej mam stale 7 kg navyse, co mi moja zlata talianska svokra vzdy pripomenie pri kazdom jedle tak ze ma aj chut prejde:-(

    • … a talianky nie su zeny kyprych tvarov?

      zasa nejaka fama???

    • Prijemna svokra…:-( Inak tuto vela zien po narodeni deti ani nekoji prave kvoli tomu, aby mohli ist na drasticku redukcnu dietu – si potom posielaju odkazy cez FB, ze ktora sa dostala do pred-materskych siat ako prva…
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

      • boze! neviem si predstavit, ze by som nekojila vlastne dieta, kvôli tomu, aby som rychlo ja schudla :(…… ja som isla rodit so 75 kg, po 3 mesiacoch po pôrode som mala 53 kg (stres, kojenie, nedostatok spanku, skoro stale sama na starostlivost o dieta)….takze kludne môzu aj kojit, kto ma v genoch stihlu postavu, bude ju mat stale, kto nie, bude stale tak trosku pri sebe….moja mala ma nieco vyse 2 rokov a ja mam 54,5 kg…..btw kojim ju doteraz.

        • Tu dost vela zien nekoji – jedna z veci co tu az tak neletia – nielen kvoli rychlemu dostaniu sa spat na idelanu vahu, ale sa boja o prsia, ze vytahane a podobne – kult krasy tu tusim predbehol vsetok zdravy rozum a zaujmy dietata…
          Miriam recently posted..O ženskej kráse

          • v irsku tiez mam pocit ze nikto nekoji. v nakupnych centrach malicke babatka vidim iba s flaskami. holt je to pohodlnejsie a takisto tiez hovoria ze naco by si nicili prsia.
            minule som citala clanok o slovenskej modelke ktora uz po troch mesiacoch po porode drzi drasticku dietu – pije iba nejake napoje na chudnutie a samozrejme v casopise sa nad nou rozplyvaju ako nad matkou roka

  12. Tak … Miriam.. kolko ludi tolko chuti… nikomu nevyhovies :)

    Ale, rob si po svojom, ked sa tvoje telo citi najlepsie v 38 … tak si to uzivaj! Mimochodom, co by som ja za 38 dala, heh.
    Moja svokra sa rozhodla chudnut… vylucila chlieb, vylucila zemiaky… zacala sa rano liat citronovou vodou, chrumat lupienky a ano, schudla… aj povedala, ze sa nezadychci do schodov. Ale podrazdena bola FEST! Tak som jej povedala, ci to trochu neprehana… sak, aj mastne, aj slane, aj sladke,… s mierou. Nech nezabuda zit, nie prezivat.
    ja sa po dvoch porodoch tiez neviem vratit k povodnej velkosti… su momenty, ked ma to stve… ale na druhej strane, ked nieco robim, aby som schudla… tak najprv mi schudne tvar, potom horna cast tela a zrazu svoje prsia neviem najst…
    Ked som sa po dvoch detoch vratila do prace a nejako sa snazila zosuladit cas …praca, skolka, domacnot… tak som prirodzene chudla… a obcas sa ma taktne pýtali, ci nahodou nebojujem s nejakou vaznou chorobou, ked tak chudnem… V anglicku by mi drukovali, ze zacinam byt IN … tu sa strachovali. A ked som sa nejako zharmonizovala a zacala opat priberat, tak si suskaju, ci necakam tretie… co narobim? Mam sa z toho zblaznit?

    • joooj, tak toto presne poznam a vytaca ma to – ked clovek chudne, tak sa zacina odvrchu – a proces sa akosi nevie prepracovat k najvyoblenejsim castim, ktore sa teda u mna nachadzaju pomerne nizko…:-) Niekedy mam rozdiel viac nez jedno cislo medzi vrchom a spodkom a nic na seba neviem kupit. Minuly mesiac bol celkom prezieraci, boli dlhe vikendy, royal party, rozne oslavy, tak som nejake zo dve kila nalozila a ked som isla domov za nasimi, tak som mala take pekne saticky strihane do A, ze nech mi tie boky netrcia – moje mamka (v dobrom chuderka) na mna pozrela a vyhlasila, ci su tehotenske saty spat v mode…:-) No a nemaj komplexy..:-)
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

      • haha… to to to

        nastastie uz su obchody, v ktorych si mozem kupit kostym tak, ze sukna 40, vrch 38 – podla strihu…

        skutocne siat mam v satniku velmi malo… a ak hej… tak posobia ozaj tehotensky :) ale aspon to ma vyhodu… stale sa mozem tvarit ako tehulka :) a kaslat na ludi, co si myslia o mojich tukovych vankusikoch…

  13. Clanok je uzasny, ale zostala som v soku z toho pokroku velkosti 34. To som skutocne netusila. Tiez som si myslela, ze kazda Slovenka tam musi “hviezdit”, specialne ty. Inak to povazujem za strasne pomery, ako masochizmus, a akoby povedal jednoduchy clovek, “od dobroty uz nevedia co robit”. Zivot je strasne kratky, clovek sa stretava s tolkymi problemami naozaj podstatnymi….Pre mna je stale idealnym vzorom 38 a vychudnutost 34 skoro az choroba a nenormalita. A tvrdim, ze to je ten dobry a zdravy usudok. Ja co fakt obdivujem, je sebavedomie tucnych (naozaj tucnych ) zien, ktore svoju tucnotu aj odhalia bez problemov. A rada by som sa cosi od nich z toho aj naucila. Ale to co je hodne ucty, je “neopicenie” sa po väčšine za kazdu cenu, stale sa mi natlaca pocit, ze ti, co to robia, asi nie su silne osobnosti, ze su prilis zavisle na mienke inych, väčšiny, co je strasna slabost a zavislost. Len Mirka zostan s tou 38 velkostou, bola si pre mna ako vzorova modelka – taka prirodna, zdrava, prava krasa.

    • Anka – opicenie je asi ten spravny vyraz – tu tie baby ani nerozmyslaju, jednoducho to je ideal krasy tak sa za nim loptosia. U mna je aj ten problem, ze ja som fakt vysoka v porovnani s nimi a ked ja schudnem o cislo, tak to vyzera od veci, neproporcne, dlhe ruky a nohy, trciace klicne kosti. Oni su niektore tak 160cm a potom aj ked su 34, tak je to take kompaktne – nemam s tym ziadny problem, je to na nich pekne, ale naco ocakavt, ze aj ja taka budem?
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

  14. :) Presne! Kde nato vsetci chodia, ze v Anglicku su len tlste, skarede zeny? Ja si tu pripadam ako totalna Sereda popri tych upravenych nadhernych babach.
    A ten isty problem. Sice ja som schudla, ked som prisla do Anglicka asi 10 kil (stres), takze som si krasne nakupovala velkost 8 asi prvykrat od vysokej skoly. Lenze potom som ich pribrala naspat,takze som na rozmedzi 10-12. Napomohlo tomu nastahovanie sa do spolocneho s priatelom, kedze si varime spolocne jedlo. Meat, meat, meat. Chlapi, ano, mam sa na koho vyhovorit. :) A aj ked sa kazdy tyzden s placom obzeram v zrkadle, nic mi nebrani sa v zapati nadzgat cokoladovym pudingom s piskotami. Jedlo az prilis milujem. Skusim vymysliet nejaky iny sposob na zhodenie par kilecek. :)

    • Peta, ako keby som seba citala. Moj chlap mi tiez kazi vsetky dobre predsavzatia, bez masa nie je vecera a najlepsie steak. Si myslim, ze co mi domotalo organizmus je aj to,ze tu sa jedava dost ,malicko na obed a potom velka vecera – my sme na to neboli zvyknuty.

      Ja zboznujem jedlo, a neznasam vseliake lacne napodobeniny jedla, kupujem kvalitne suroviny a vymyslam recepty – v porovani s mojimi znamymi tu miniem asi dvakrat tolko na jedlo, ale to asi preto, ze fakt sa pokusam kupovat cerstvo a kvalitne a to sa tu az tak nenosi.
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

      • :) Ano, presne, obed len sandwich a na veceru sa nadzgavame steakami, fajitami, cinou, zemiakmi, a tak dalej. Strasne mi to vadilo na zaciatku, ale som si, bohuzial, na to zvykla. To bude asi aj tym, ze tu sa stravne listky nerobia a ziadne firemne jedalne neexistuju, alebo ist na obed do najblizsej restiky, kde ti urobia menu s polievkou a druhym jedlom (nie burgery a bagety). Ja som si ale zvykla varit pre seba na obednajsiu prestavku do prace.
        Odkedy som vsak zacala chodit na skolu a pracujem len na zivnost, tak to mam zase cele rozhadzane, tak mi neostalo ine, len sa prisposobit tym nezdravym veceriam po siestej. :(

        • Keby len po siestej, kym sa my dostaneme k veceri je tak devat. To nepomaha. Ja si casto k obedu nsim do roboty zvysky od vecere, ale to sa mi tiez vsetci cuduju, zvysky tu neletia – ja musim pripadat tomu mojmu okoliu fakt trocha uletena, ked tak nad tym rozmyslam..:-)
          Miriam recently posted..O ženskej kráse

    • Petra, ale nasi chlapi tuto na slovensku vravia, ze zena neni zenou- ked nema ani cici, ani rici!

      milujem slovakov :)

      • Emily, mojmu chlapovi to vobec nevadi, ze mam rici (cici prejedanie sa bohuzial nepomoze narast :)), tu ide len o mna a pohlad na vsetky tie nadherne zeny, ktore stretavam v meste. To na sebavedomi neprida. :)

  15. Hovoris mi z duse ;o)
    Tiez som si zila dlho spokojne vybalancovana na velkosti 36 a jedla vsetko co mi prislo pod ruku nejakych 15 rokov, potom sa po dvoch detoch ustalila na 40 a narocne sa s tym vyrovnavam. Cvicenie je fajn, ale nechudnem z neho, to sa mi zadari iba ked sa vyhladujem, potom pasujem do starych siat, ale kazdy sa ma pyta, ci som OK, lebo akosi strhane vyzeram… tak zacnem zase jest a som naspat na 40…
    Lenze mam stastie – ja som tu na amerikanmskom vidieku (upstate New York a nie Southern California ;o) a teda nie ze by sa tu stihli ludia nevyskytovali – vyskytuje sa ich hojne – ale obeznych je tiez hojne a povazuje sa za vyrazne politically incorrect niekomu postavu komentovat… Takze ma nikto nekomnetuje a hned sa mi spokojnejsie zije…
    Mimochodom, pri diskusii o vahe si vzdy spomeniem na scenu zo Simpsonovcov http://www.youtube.com/watch?v=KhPcjbuOrKg – More of me to love, honey ;o)))

    • Som sa nasmiala, tuto scenku si nepamatam..:-)))))) Ale aka pravdiva..:-)

      Inak tuto sa mi zda, ze vsetci do vsetkeho pchaju nos, normalne jedna kocka chodi kazdy obed okolo stolov a kazdeho sa pyta, co maju na obed a nech ukazu… Inak to je prave ta najstihlejsia – tak teraz neviem, ci mentalny masochizmus, ci co…. A najzaujimavesjei, ze vacsina ludi sa nevie dockat vytiahnut svoj obedar a diskutovat to s nou….
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

      • hraniciace s uchylkou :)

        diskutovat nad obedarom o zlozeni… kokos, zjem a nerypem sa v jedle, no nie :)

        • Hej, preto lubia polotovary a polievku z konzervy, lebo je na nich nalepka presne kolko kalorii…:-) Spravis doma, nevies..:-)
          Miriam recently posted..O ženskej kráse

          • S celym koncpetom nosenia obedov som sa tazko dorovnavala… co ja, ale deti si to v skolke porovnavaju… “a ked Ben moze mat v obedari chocolate chip cookies, preco nemozem mat ja” a podobne pocuvam celkom casto…
            ale kolegyne, co sa mi pozeraju do obedara mam tiez… Jeden den minuly tyzden, som sa rozhodla, ze si doprajem a spravila som si na obed velky senvic s udenou klobasou, horcicou a chrenom (mame tu nemecke mesiarstvo, vsakovake dobre udene veci sa tam daju najst) a zlomyselne som tou vonou zaplavila cely kancelariu… Tak to sa kolegyne este cudovali, ze mozem takto jest, a stale mat tu velkost 40 ;o)))
            Manzel a deti su vegetariani, doma maso nevarim a takuto bastu si doprajem raz za mesiac mozno, ale to im predsa nemusim hovorit ;o)))

  16. divny je ten svet. pokorne sa priznavam: ked som ta prvy raz videl na fotke v tricku s britskou vlajkou, platonicky som sa zalubil a trva mi to dodnes. aj stari chlapi vedia ocenit krasu. je mi smutno z takeho nazerania, niekedy si hriesne myslim, ze hodnoty zomreli prave v tom blbom totalitnom rezime, v ktorom som prezil viac ako polovicu zivota, neznasali sme ho a snivali o idealnom slobodnom svete na zapad od nasich hranic. pravda je vzdy trochu o inom. pekny text o smutku.
    co sa to vlastne deje? preco priemernost urcuje pravidla? preco sa tolkym nechce rozmyslat, iba suhlasne bucat?
    prave mi to behalo v hlave, pred niekolkymi dnami, ked v televiznom trialogu kde
    sedeli matka s dcerou a s psychologom – dcera stihla ako ty – povazovala v tej chvili za najdolezitejsie, ako sa na nu pozeraju muzi. ukazovala na svoje stihle nohy a tvrdila o nich, ze su to tucne sunky. slak ma ide trafit…
    Boris Burger recently posted..Ako som mal strach Kuala Lumpur a Singapur 1

    • Boris:-)

      S tou primernostou suhlasim, ideal krasy je zrazu tak uzko vykresany, v rozmeroch, farbach, obleceni… Vsetci chcu byt na jedno kopyto. Nieco prave leti a vsetci to stadovit chceme – ci uzky pas a ci ruzove dziny…:-)
      Miriam recently posted..O ženskej kráse

 Leave a Reply

(required)

(required)

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>

CommentLuv badge

Notify me of followup comments via e-mail. You can also subscribe without commenting.